Je Darwinov odkaz stále živý?

Autor: Marta Frťalová | 30.9.2019 o 9:11 | (upravené 30.9.2019 o 17:08) Karma článku: 3,87 | Prečítané:  1465x

Po revolúcií vo fyzike sa na poli prírodných vied začali objavovať nové tváre, ktoré sa nebáli svojimi názormi postaviť proti prúdu. Jednou z týchto tvárí bol aj evolučný biológ Charles Darwin.

Na otázku aký odkaz nám Darwin zanechal väčšina ľudí po krátkom zamyslení nad učivom stredoškolskej biológie odpovie: prežijú najprispôsobivejší. Nie je to však jediný odkaz, ktorý nesie jeho najznámejšie dielo O pôvode druhov. Otázkou zostáva, má nám čo povedať aj v dnešnom svete?

Pri začítaní sa do komentárov pod knihou sa názory čitateľov diametrálne líšili, jedného kniha bez pochyby nadchla, iný sa pri jej čítaní musel prebíjať zložitými termínmi a popísal ju slovom priemerná. Veľké osobnosti sú vnímané emocionálne, jedni ich milujú, iní nemôžu vystáť a inak tomu nebolo ani v prípade Darwina, ktorý aj viktoriánskej spoločnosti ukázal, že prírodné zákony fungujú rovnako či ich schvaľujú alebo nie.

Darwin, vo veku dnešného priemerného doktoranda, vyplával na lodi Beagle na cestu objavovania prírody ako celku. Je zaujímavé, že jeden z najznámejších biológov sa vtedy ešte profiloval viac do role geológa, čo určite prispelo k jeho porozumeniu vývoja živočíchov v čase, ktorý dnes označujeme slovom evolúcia. Dobrá znalosť druhov vyskytujúcich sa na svete a kontakty s inými vedcami, pozorujúcimi okolie tak bystro ako im len vtedajšie technológie umožňovali, by mohli byť príkladom aj súčasnej generácií vedcov.

Jeho génius bol skrytý v spôsobe akým sa dokázal zamýšľať nad vecami, ako nikto pred ním ani po ňom. Dobre porozumel a opísal princíp prírodného výberu a svoje tvrdenia vždy podložil konkrétnymi príkladmi. Prostredníctvom najmenších odchýlok stavby holubov rôznych druhov ukázal boj o prežitie, vďaka ktorému sa jednotlivé druhy snažili vylepšovať svoju stavbu tela aj schopnosti, čím zabezpečili svoje prežitie. Vedľajším efektom evolučnej teórie bolo nadstaviť zrkadlo viktoriánskej spoločnosti, ktorá sa domnievala, že všetko krásne v prírode vzniklo iba pre potešenie ľudského oka. Na čo Darwin reaguje, že všetko v prírode sa vyvíja striktne za účelom prežitia alebo rozmnoženia sa. Podľa princípu use it or loose it (použi alebo strať), si každý živočíšny druh (teda aj človek) určuje kam nasmeruje svoj vývoj.

Ak pri čítaní pretrpíte pár nezaujímavých pasáží o členení taxónov a vytýčení pojmov, dostanete sa ku kapitolám, ktoré sú akýmsi cestopisom prírody, opisom miest akými je Ohňová zem, pláne La Platy, mys Comorin alebo Himaláje z pohľadu živočíchov a rastlín, ktoré na nich žijú. Práve na širokých pláňach La Platy Darwin zahliadol, že niektorým druhom sa tu darí výrazne lepšie ako iným. Jedným z prevládajúcich druhov je topinambur (predchodca slnečnice). Dnes už vďaka Darwinovi vieme, že sa jedná o invazívny druh, ktorý je nebezpečne prenášať  z kontinentu na kontinent, pretože pôvodné rastliny mu iba ťažko dokážu konkurovať.

 Jedným z invazívnych druhov sme boli aj my - ľudia. Fauna a flóra ostrovov sa vyvíjala nezávisle od pevniny a jej nedotknutosť sa zachovala až do príchodu moreplavcov.  Stopa moreplavcov bola často neprehliadnuteľná, napríklad život bezbranného vtáka Moa bol narušený príchodom ľudí. Endemický (pôvodný) druh Moa žijúci na Novom Zélande nemal prirodzeného predátora a ľudia kolonizujúci nový kút sveta spôsobili jeho pojedaním vyhynutie.

Možno sa pýtate, kde nájdeme Darwinov odkaz pre dnešok? Myslím si, že práve v tomto výroku: výhoda rozmanitosti organizmov osídľujúcich tú istú oblasť je rovnaká ako deľba práce orgánov v ľudskom tele (voľná parafráza). Každý organizmus vyskytujúci sa v ekosystéme, tam má svoje miesto, dopĺňa potravinový reťazec a často vykonáva jednoduchú, a predsa dôležitú funkciu, ako napríklad rúpice (biele niťovité červy), ktoré prekyprujú pôdu a tým dodávajú koreňom rastlín kyslík a premiešavajú živiny. Dýchacím aparátom ekosystému sú rastliny a niektoré fotosyntetizujúce baktérie, trávenie na rôznych stupňoch majú na starosti organizmy od baktérií až po dážďovky… Narušenie tejto krehkej rovnováhy môže mať trvalé následky, nie však pre prírodu, tá prežila dinosaurov, dopad meteoritu, výbuchy sopiek, ale pre nás – ľudí. Preto by snaha zachovať v prírode rozmanité organizmy by mala byť odkazom nielen Darwina, ale aj mottom do nášho ďalšieho života.

 

Darwinov zmysel pre detail a umelecké cítenie sa prelína celou knihou, na záver by som preto rada uviedla citát vysvetľujúci najznámejšiu myšlienku - prírodný výber:
“Ako puky dávajú vyrásť novým pukom a tie zasa, ak sú životaschopné, rozšíria sa na všetky strany a prevýšia mnohé nepriebojné vetvy, tak aj s generáciami to bolo ako so stromom života, ktorý so svojimi mŕtvymi a zlomenými vetvami zapĺňa zemskú kôru a pokrýva povrch so svojimi zakaždým rozvetvenými a nádhernými konármi.”(1)

 

 

Citácie:

Celý článok je inšpirovaný dielom Charlesa Darwina O pôvode druhov

Voľné parafrázy aj citácia boli prevzaté zo slovenského prekladu

(1) DARWIN, Charles (1859). On the Origin of Species by Means of Natural Selection. [2. vyd.]. (Preklad a vydanie) Bratislava : Citadella, 2016. ISBN: 987-80-8182-044-1.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Správkyňa zatajuje informácie o Bašternákovi, začali ju preto stíhať

Podnet na preverenie prázdneho registra dal denník SME, správkyni hrozí pokuta do 5000 eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Doteraz nedotknuteľný Glváč už znervózňuje aj Smer

Glváč dostal ultimátum od Matoviča.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Glváč by mal nasledovať Šufliarskeho a Lindtnera

Na objasnenie podozrení sa najlepšie čaká mimo funkcie.


Už ste čítali?